DEPRESIA
Depresia je určitý druh psychologického stavu jedinca, kedy má človek nedostatok podnetov na uspokojenie svojich potrieb. Depresia je v psychológii duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, ochudobnením záujmov a nízkym sebavedomím.
Depresia môže byť:
1.) endogénna (vnútorná) - je vyvolaná poruchou psychickej činnosti človeka (chorobný psychický stav), nerovnováhou minerálnych látok a stopových prvkov v mozgu. Človek nevie, prečo má stavy smútku, úzkosti, beznádeje, stráca chuť do života. Častokrát prechádza do psychodepresie a človek začína pomýšľať na samovraždu. Striedajú sa obdobia – raz človek upadá do hlbokej depresie, nevládze vstať z postele a inokedy je aktívny, čulý – môže byť dedičná a sám sa z nej človek nedostane
2.) exogénna (vonkajšia) - príčiny sú známe, po odstránení blokády, po naplnení potrieb depresia ustupuje – je vyliečiteľná.
3.) larvovaná (zastretá) - je depresia zastretá, skrytá, neprejavujúca sa, alebo sa prejavujúca netypicky
4.) psychogénna - je depresia duševného pôvodu, napr. reaktívna depresia, exhaustívna depresia, neurotická depresia a pod.
Príznaky depresie:
- smútok – dlhotrvajúci a hlboký smútok je typický pre depresiu
- pesimizmus – zameranie sa na negatívne stránky života
- pocit zlyhania – vedomie zlyhania v dôležitej veci
- nenávisť voči sebe – nenávidenie seba, svojich vlastností, svojho tela
- pocit viny – vedomie ťažkého previnenia
- vedomie, že si zaslúžim trest – predstava, že by som mal byť potrestaný
- sebaobviňovanie – prisudzovanie si viny a zodpovednosti
- samovražedné myšlienky – riešenie bezvýchodiskovej situácie je videné v samovražde
- častejší plač – ľudia v depresii častejšie plačú, niekedy naopak by chceli plakať a nemôžu
- podráždenosť – vyššia citlivosť na rušivé situácie
- nerozhodnosť – neschopnosť rozhodnúť sa alebo veľmi dlhé rozhodovanie aj v maličkostiach
- neupravenosť zovňajšku – strácanie záujmu o svoj zovňajšok
- zmena telesnej hmotnosti – dôsledok prejedania sa alebo odmietania jedla
- spomalenosť – predĺženie času potrebného na vykonávanie rôznych činností
- zmena dĺžky spánku – väčšinou ide o neskoré zaspávanie a skoré prebúdzanie
- pocit vyčerpanosti – vyskytuje sa aj bez namáhavej činnosti
- strata apetítu – „strácanie chuti“ do jedla a pôžitku z jedla
- strata energie – zvýšená únavnosť, nechuť niečo robiť
- nespokojnosť – so sebou, svetom, rodinou, svojím telom…
PhDr. Peter Surovka, PhD.
psychosociálny poradca,
pedagóg a terapeut