Antropologická biotypológia

Antropologická biotypológia (ďalej len typológia) je objektívne veda, ktorá zisťuje povahu a zdravie človeka podľa vonkajších znakov. Jej začiatky siahajú do najstaršej histórie ľudstva. Ľudia si začali všímať, že rôzne znaky na tele človeka, ale aj na ostatných organizmoch, ukazujú na ich povahové vlastnosti, aj zdravotný stav.

Zistilo sa, že každá vlastnosť sa v prírode prejavuje určitým znakom (tvar, veľkosť, uhol, drsnosť, farba, tvrdosť …). Na základe týchto zistení sa došlo k záveru, že aj pre človeka platia určité zákonitosti. Čím viacej je v povahe človeka zastúpená nejaká vlastnosť, tým výraznejšie je zastúpený zodpovedajúci znak tej vlastnosti na tele človeka. Takéto vonkajšie znaky na ľudskom tele je možné rozoznať veľké množstvo. Nachádzajú sa na celom tele.

Typológia sa využíva vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Môže to byť aj pri riešení partnerských, susedských, pracovných vzťahov. Pri výchove detí, rozhodovaní sa, aké vzdelanie deťom zabezpečiť. Pri rozhodovaní sa, aké je najvhodnejšie povolanie pre človeka.

Pomocou typologických znakov je možné neinvazívnym spôsobom spoľahlivo diagnostikovať choroby a to už v ich úplnom počiatku, kedy je ich možné najľahšie efektívne liečiť. Je možné spoľahlivo diagnostikovať dispozície na choroby a vhodnou prevenciou predísť ich prepuknutiu.

Svojou povahou človek vykonáva všetko. Myslí, uvažuje, pracuje, miluje, hnevá sa, rešpektuje, reaguje na všetky vonkajšie aj vnútorné životné podnety. V snahe uspieť, pochopiť, presadiť sa, vyhovieť či podriadiť sa, každý chce nájsť prijateľnú cestu. To sa dá len pochopením a poznaním povahy.

Človek sa riadi všetkými dovtedy zaznamenanými informáciami mimovoľne. Väčšinou nemá možnosť v priebehu svojho života dostatočne overiť ich hodnovernosť, správnosť, presnosť, vypovedajúcu hodnotu. Preto ich posudzuje najmä podľa získaných kritérií, vyjadrených inými. Dokonca aj keď má pochybnosti o validite, často nemá inú možnosť, než ich akceptovať v snahe vytvoriť si postoj, o ktorý sa môže oprieť ak nemá prístup k iným poznatkom. Takto vznikajú rôzne fámy, prežívajúce často veky až stáročia.

Každý živočích, rovnako aj človek pri kontakte s proťajškom, si všíma jeho podobu a reakcie. Podoba je prezentovaná najmä statickými znakmi, ktoré sú najspoľahlivejšie na poznanie povahy. Statickými ich nazývame preto, že k ich zmene môže dochádzať len pomaly, dlhodobo, pod intenzívnejším a dlhotrvajúcim tlakom okolností všetkých prírodných javov aj vlastnej vôle a snahy a práce na úprave povahy.

Reakcie sú prezentované dynamickými znakmi majúcimi určitú vypovedaciu hodnotu. Musíme ich však posudzovať s určitou toleranciou, pretože sú veľmi podliehajúce všetkým vplyvom a ľahko sa dajú kopírovať a nacvičiť. V takom prípade vyvolávajú klamný dojem, takže sa na ne úplne spoľahnúť nemožno.

V celej histórii ľudstva boli viaceré snahy rôznym spôsobom dospieť k použiteľným výsledkom hodnotenia povahy. Drvivá väčšina z nich sa zamerala na hodnotenie dynamických znakov prejavujúcich len výkon povahy. Dá sa to pochopiť, lebo taký spôsob je ľahší, nevyžaduje mnoho presných znalostí a možno doň vkladať viacej vlastných dojmov. Nevýhoda je nedostatočné poznanie.

Úplne sa možno spoľahnúť len na statické znaky, ktoré tiež podstatne ovplyvňujú aj výkon vlastností prezentovaných dynamickými. Dôkladné poznanie s možnosťou najspoľahlivejšieho posúdenia povahy nám poskytuje len antropologická biotypológia, typológia.

Najmä v strednej Európe vládnu o nej skreslené informácie mýliace verejnosť, vyvolávajúce obavy pred zneužitím, tvrdiace, že metóda je prežitá, zakladajúc si na nedostatočnom poznaní, omyloch, slepých uličkách niektorých osôb v minulosti, ktorí sa snažili ňou zaoberať, prezentujúc tieto osoby ako vynálezcov či tvorcov metódy.

PhDr. Peter Surovka, PhD.
psychosociálny poradca a terapeut

VY MÁTE PROBLÉM, MY POZNÁME RIEŠENIE!