Staroba je konečná etapa procesu starnutia

STAROBA JE KONEČNÁ ETAPA PROCESU STARNUTIA
Nevysmievaj sa starobe, lebo aj ty k nej smeruješ!

Často si neuvedomuje rozdiel medzi procesom starnutia a starobou. Odborná terminológia jasne definuje, že starnutie je proces prebiehajúci v oblasti biologicko-fyziologickej, psychickej a sociálnej, kým staroba je konečná etapa procesu starnutia.

Starnutie môžeme rozdeliť na:
1. biologické
2. psychické
3. sociálne

BIOLOGICKÉ STARNUTIE – je dôsledkom involúcie štruktúr a funkcií orgánov, zhoršenia perfúzie, zhoršenia adaptačných a regulačných funkcií, poklesu imunity, zníženého zmyslového vnímania. Dotýka sa teda všetkých orgánov ale prebieha asynchrónne.

Kardiovaskulárny systém. Krvný tlak má tendenciu k systolickej a niekedy aj diastolickej hypertenzii. Spomalená regulácia vyvoláva ortostatické problémy s rizikom pádov. Zhoršená kontraktilita myokardu so znížením minútového objemu umožňuje zvládanie záťažových stavov len zvýšením frekvencie, čo zvyšuje nároky myokardu na kyslík. Dochádza k involúcii prevodového systému.

Pľúca. Funkčné zmeny v pľúcach spôsobujú pokles parciálneho tlaku kyslíka. Zvyšuje sa prah kašľového reflexu, je znížená očistná činnosť pľúc, zmenšuje sa výkonnosť dýchacieho svalstva.

Urogenitálny systém. Koncentračná schopnosť obličiek je znížená, klesá glomerulárna filtrácia, zanikajú nefróny, znižuje sa tonus močového mechúra a jeho kapacita, klesá množstvo vody a draslíka v organizme, vytvára sa tendencia k strate sodíka. U mužov dochádza k hypertrofii prostaty, u žien atrofuje vonkajšie ústie uretry.

Gastrointestinálny trakt. Vypadávanie zubov, zhoršenie žuvacej funkcie, znížená sekrécia slinných žliaz, žalúdočnej a pankreatickej šťavy a pravdepodobný pokles tvorby žlče spolu s redukciou doby prechodu potravy a zhoršením funkcie sfinkterov, zmenami črevnej flóry vedú ku vzniku tráviacich ťažkostí. Zmenšuje sa veľkosť pečene, čo je spojené so spomalenou transformáciou liekov.

Pohybový systém. Klesá svalová hmota, sila a vytrvalosť. Klesá elasticita a pevnosť väzov, svalov a šliach. Po 40. roku veku klesá obsah minerálov v kostiach.

Centrálny nervový systém. Znižuje sa počet gangliových buniek a astrocytov, do buniek sa ukladá pigment, mozgové blany fibroticky hrubnú, vznikajú poruchy v metabolizme glukózy a kalcia. Morfologické zmeny vedú k početným funkčným zmenám.

Zmyslové orgány. S rastúcim vekom klesá zraková ostrosť, zužuje sa zorné pole. Zhoršuje sa adaptácia na tmu a oslnenie. Poruchy sluchu sa zreteľnejšie objavujú najmä po 60. roku veku a dotýkajú sa najmä oblasti vyšších tónov. Z ostatných zmyslov je treba spomenúť pokles pocitu smädu, zhoršenie tepelnej regulácie, u niektorých starších ľudí sa redukuje vnímanie bolesti. Imunitný systém je narušený, v zmysle obrannej schopnosti organizmu.

PSYCHICKÉ STARNUTIE
• sa prejavuje zmenou osobnostných rysov
• znížením poznávacích schopností
• spomalením psychomotorického tempa
• zhoršením pamäti
• nižšou koncentráciou pozornosti
• poruchou kognitívnych zložiek
• osobnosti a schopnosti riešiť nové situácie ale i zvýšením vytrvalosti
• stálosťou v názoroch
• múdrosťou
• rozvahou
• toleranciou

Psychické prejavy vo vyššom veku môžu byť:
• bez akýchkoľvek psychických zmien
• s výskytom psychických zmien sprevádzajúcich fyziologické starnutie
• s výskytom psychických zmien typických pre vyšší vek už v preséniu
• so psychickými chorobami vyššieho veku.

K typickým psychickým zmenám vo vyššom veku patrí:
• spomalenie psychomotorického tempa
• psychická únava
• znížená zmyslová výkonnosť
• ochudobnenie fantázie
• ustrnutie záujmov
• nedostatok vôle sa rozvíjať
• úbytok schopností učiť sa nové
• konzervativizmus
• pohodlnosť
• sklon k spomienkam
• odďaľovanie riešenia zložitých situácií
• rutinérstvo
• strata pružnosti
• rozvláčnosť v reči
• zabiehavé myslenie

Vyšší vek je charakteristickým obdobím života pre vznik rôznych emočných porúch ako emočná labilita, striedanie nálad, zvýšená sugestibilita, sklon k úzkostným a depresívnym prejavom.

Veľmi často sa prejavujú povahové zmeny typu šporovlivosti až lakomstva, resp. pôžitkárstva a utrácania, snahy byť v centre pozornosti, nedôvery voči okoliu, svojhlavosti, rozvoju abúzu alkoholu ako aj zvýraznený záujem o svoje fyziologické funkcie (napr. trávenie, bolesť).

Z ďalších zmien sa objavuje zhoršenie vštiepivosti pamäti (zhoršenie novopamäti a zvýraznenie staropamäti), zmeny osobnosti (introvertnosť a samotárstvo, alebo extrovertnosť a táravosť) a znížená adaptačná schopnosť.

K pozitívnym javom patria:
• zvýšenie rozvahy
• trpezlivosť
• stálosť názorov a vzťahov
• dobrá slovná zásoba
• múdrosť a tolerancia

Psychologická adaptácia na starnutie
• konštruktívnosť – človek sa s procesom starnutia a so starobou zmieril, je tolerantný, prispôsobivý, spokojne sa pozerá na prežitý život, jeho plány do budúcnosti sú reálne
• závislosť – človek je závislý od okolia, vyhýba sa nadväzovaniu nových kontaktov, je podozrievavý
• obranný postoj – človek je samostatný, odmieta pomoc, zavrhuje akúkoľvek myšlienku na starobu
• nepriateľstvo – človek vyjadruje svoj odpor k starobe, za svoj stav obviňuje okolie, prežíva zmätok vo svojich myšlienkach, hľadá odôvodnenia svojho mylného správania, závidí mladosť a voči mladej populácii je hostilní
• sebanenávisť – človek obracia nenávisť proti sebe, obviňuje sa za každé zlyhanie, svoj život hodnotí kriticky, sociálne sa izoluje, cíti sa osamelý a zbytočný, je unavený zo života

SOCIÁLNE STARNUTIE – prebieha pod obrazom adaptácie na odchod do dôchodku, zmenu sociálneho postavenia, zmenu životného programu a akceptácie sociálnych dôsledkov poruchy zdravia.

Najvýraznejším javom sociálneho starnutia je obdobie okolo odchodu do dôchodku. Patrí k najrizikovejším obdobiam starnúceho človeka s veľkými nárokmi na jeho adaptačné schopnosti. Penzionovanie je ťažšie u mužov, pretože ženy pokračujú v starostlivosti o domácnosť a o vnúčatá.

Odchod do dôchodku sa môže podieľať na vzniku manželských problémov. Manželia trávia spolu viacej času. Problémy spôsobuje i starostlivosť o závislého partnera. Menej sebestačný partner na zdravšieho partnera žiarli. Veľmi stresujúca je strata partnera, strata príbuzných, priateľov, čo vyvoláva osamelosť, pocit blížiaceho sa konca s následnou depresiou.

Vek človeka delíme na:
1. Chronologický vek (vek kalendárny) zodpovedá skutočne prežitému času bez ohľadu na stav organizmu.
2. Biologický vek je dôsledkom geneticky riadeného programu, pôsobenia vonkajšieho prostredia, spôsobu života a chorobných situácií.
3. Funkčný vek zodpovedá funkčnému potenciálu človeka. Je daný súhrnom charakteristík biologických, psychologických a sociálnych.
4. Psychologický vek je dôsledkom funkčných zmien v priebehu starnutia, individuálnych osobnostných rysov a subjektívneho veku.
5. Sociálny vek zahrňuje prítomnosť alebo neprítomnosť životného programu a do istej miery závisí od dôchodkového veku.

Napokon prichádza umieranie a smrť
Väčšina ľudí umiera v nemocnici. Viac ako 80% zomiera vo veku nad 60 rokov. Z vekom sa strach zo smrti stráca. Ženy sa smrti boja menej ako muži, ľahšie sa vyrovnávajú s predstavou smrti. Na prežívanie myšlienky o vlastnej smrti, vplýva aj to, aký život človek žije, v akej je psychickej situácií – čím je miera záťaže života a nádeje nižšia, tým je strach zo smrti menší, smrť sa berie ako vykúpenie.

Proces umierania môže znamenať záťaž nie len pre samotného človeka, ale aj pre rodinu, najbližších, spolupacientov. Človek väčšinou umiera v nemocnici, dochádza tak zvanej „sociálnej smrti“. Človek je sám medzi cudzími ľuďmi, návštevy chodia čo raz menej, umierajúci cíti, že ľudia na neho zabúdajú, že sociálne prestal existovať – takéto umieranie sa prežíva negatívne. Veriaci berú smrť ako prechod z jedného sveta do druhého – život po smrti. Sú viac vyrovnaný so smrťou a umieranie predstavuje etapu pozitívneho prehodnotenia života.

PhDr. Peter Surovka, PhD.
psychosociálny poradca a terapeut

VY MÁTE PROBLÉM, MY POZNÁME RIEŠENIE!